Zhrnutie konferencie “Psychológia v športe 2025”
Psychológia v športe 2025
Nie len “O rozvoji trénera”
V tomto článku chcem zhrnúť 7. ročník konferencie “Psychológia v športe 2025” s titulom “(Nie len) O rozvoji trénera” s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala 28.5.2025 v Bratislave. Konferencia je určená odborníkom, športovým psychológom ale aj trénerom a športovcom, ktorí chcú rozširovať svoje odborné poznatky. Keďže osobne spĺňam hneď niekoľko kategórii (psychológ, tréner, športovec) je to pre mňa ideálna príležitosť profesionálneho rozvoja, ktorú som si nenechal ujsť ani tento rok.
Na tejto konferencii rezonovali témy ako stres, vyhorenie, násilie v športe, komunikácia trénera, vzťahy aj rozvoj mládeže. Celkovo vystúpilo 6 odborníkov z oblasti športovej psychológie zo sveta aj domova.
Ako prvá prezentovala Ani Chroni, PhD, rešpektovaná odborníčka v oblasti športovej psychológie, laureátka prestížneho ocenenia “Distinguished International Scientist-Practitioner Award” za rok 2024, ktoré udeľuje Americká asociácia aplikovanej športovej psychológie.
Ani pochádza z Grécka a v súčasnosti pôsobí ako profesorka športovej psychológie a športového tréningu na University of Inland Norway. Jej práca má silný medzinárodný presah – kombinuje vedecké poznatky s praktickou podporou výkonu v kontexte mentálnej prípravy, vedenia tímov, advokácie a tvorby politík v oblasti športu a vzdelávania.
Ani Chroni: Z trénerského rohu – „Kryjeme vás! Stres, výkon, osobná pohoda a udržateľnosť v trénovaní.“
Ako dochádza k vyhoreniu? Je táto práca vôbec udržateľná?
Ani Chroni, foto: Maroš Markovič
Vyhorenie trénerov nie je výsledkom slabosti jednotlivca, ale následok dlhodobého vystavenia kombinovaným psychologickým a systémovým stresorom. Ani Chroni na základe výskumov poukázala, že existuje viacero faktorov, ktoré k vyhoreniu priamo vedú. Sú to napríklad dlhé a nepravidelné pracovné hodiny, Izolácia – profesijná aj osobná, uprednostňovanie blaha športovca na úkor vlastného zdravia, pracovná neistota a nestabilita, nedostatok rovnováhy medzi prácou a osobným životom, minorita v trénerskej komunite – nedostatok uznania, marginalizácia (napr. u žien, LGBTQ+ alebo menšín), kultúra „výkon za každú cenu“ v prostredí vrcholového športu.
Zdroje štúdií: Norris et al., 2017; Olusoga et al., 2009, 2012; Mallett & Lara-Bercial, 2016; Bentzen et al., 2015; Simons et al., 2022; Kenttä et al., 2020; Hågglund et al., 2019
„Červené vlajky“, ktoré často ignorujeme
Ani upozornila na symptómy, ktoré sú v športovom prostredí často vnímané ako normálne, v skutočnosti sú vážnymi varovnými signálmi vyhorenia, napríklad: trvalé emočné vyčerpanie, byť neustále „v pohotovosti“ – nedostatok času na oddych, potláčanie vlastných potrieb – fyzických aj psychologických, sociálna izolácia, mentalita: „Takto to v športe proste chodí“, absencia priestoru na reflexiu.
Je preto úlohou nás, profesionálov tieto “červené vlajky” identifikovať, častokrát aj v našom okolí, vlastnej skúsenosti a lepšie tak predchádzať možnému vyhoreniu (vlastnému či cudziemu.) Ani však poskytla aj praktické stratégie, ktoré môžu riziko vyhorenia znižovať.
Čo naozaj pomáha?
Systematická reflexia = udržateľný tréner
Podľa Hågglunda et al. (2024):
Skúsenosť → Reflexia → Učenie → Adaptácia → Resiliencia (mentálna odolnosť)
Reflexia zlepšuje rozhodovanie, emočnú reguláciu a pomáha zvládať tlak.
Veľmi dôležitým je podľa Ani stanovenie hraníc, čo robí z trénerov lepších profesionálov (Didymus & Norris, 2024). Hranice chránia energiu a pozornosť, udržiavajú zdravé osobné vzťahy, znižujú riziko emočného vyčerpania, vysielajú signál profesionality, ukazujú športovcom model zdravého správania.
Čo môžu organizácie urobiť? Zmeniť sa!
Kľúčová myšlienka, ktorú si odnášam:
Reflexiu treba urobiť nie len keď je niečo zlé, ale aj v prípade, že to funguje.
Zrinka Greblo Jurakić, PhD: “Odhaľovanie skrytého ubližovania: Ako násilie v športe podkopáva výkon a osobnú pohodu.”
Druhou prezentujúcou bola Zrinka Greblo Jurakić, PhD z Chorvátska zo svojou témou: “Odhaľovanie skrytého ubližovania: Ako násilie v športe podkopáva výkon a osobnú pohodu.”
Zrinka Greblo Jurakić, PhD je docentkou na Katedre psychológie Fakulty chorvátskych štúdií Univerzity v Záhrebe, kde vyučuje predmety z oblasti športovej psychológie, motivácie, cvičenia a sociálnej psychológie.
Zrinka je členkou Medzinárodného tímu expertov pre bezpečný šport v rámci Rady Európy, takisto pôsobí v tíme expertov Európskej hádzanárskej federácie a je súčasťou výboru pre ochranu detí v športe v rámci Chorvátskeho olympijského výboru.
foto: Maroš Markovič
Šport a duševné zdravie
Šport je síce často prezentovaný ako všeobecne pozitívna aktivita, ktorá prispieva k psychickej aj fyzickej pohode, Zrinka však upozornila, že vplyv športu na duševné zdravie býva často aj negatívny.
Pre rozvoj zdravých vzťahov je dôležitá pozitívna motivácia.
Zrinka predstavila hneď niekoľko techník pozitívnej motivácie:
Podporovať kompetenciu športovca
poskytovať konštruktívnu spätnú väzbu
sústrediť sa na pokrok, nie na chyby
Podporovať autonómiu
nechať športovcov spolurozhodovať o cieľoch a pláne
jasne vysvetľovať pravidlá
vytvárať priestor pre iniciatívu
Zdôrazňovať proces, nie len výsledok
oceňovať úsilie a vytrvalosť
brať chyby ako prirodzenú súčasť učenia
Vytvárať podporné prostredie
budovať tím na základe rešpektu a spolupráce
plánovať tímové aktivity, ktoré posilňujú dôveru
Budovať dôverný vzťah tréner - športovec
skutočný záujem o pohodu športovca
porozumenie psychickým tlakom
otvorenosť voči rozhovoru o duševnom zdraví
Kľúčová myšlienka:
Bezpečie nie je prekážkou veľkého výkonu, ale jeho základom.
Krisztina Bóna, MSc. Vedenie príkladom: Správanie trénera ako kľúčový faktor rozvoja športovca
Treťou zahraničnou prezentujúcou bola Krisztina Bóna. V Maďarsku pôsobí s profesionálnymi i mládežníckymi tímami, kde podporuje športovcov na rôznych úrovniach ich vývoja. Je členkou Sport and Soul Sport-Psychotherapy Association, ktorá zdôrazňuje neoddeliteľnú väzbu medzi športovým výkonom, osobnostným rastom a psychickou pohodou.
foto: Maroš Markovič
Vo svojej prednáške Krisztina upriamila pozornosť na často prehliadaný faktor rozvoja športovca, ktorým je správanie trénera. Pre mňa bolo veľmi dôležité uvedomenie, že v športovej psychológii sa väčšina intervencií zameriava na samotného športovca, jeho mentálne nastavenie, výkon či zvládanie stresu, no hlavne v mládežníckom športe hrá tréner kľúčovú rolu ako mentor, sprievodca a najvyššia autorita. Tréneri nie sú len inštruktori, sú nositeľmi hodnôt, spôsobov komunikácie a zvládania, ktorým často rozumejú mladí športovci viac ako vlastným rodičom. Ďalšia pre mňa veľmi zaujímavá myšlienka bola využívanie sugescií pri snahe viesť športovca želaným smerom. Keďže ma fascinuje hypnóza, sugestívne techniky sú mi veľmi blízke.
Hlavné myšlienky, ktoré si odnášam:
Neverbálna komunikácia tvorí 93 % nášho prejavu – 55 % je reč tela, 38 % tón hlasu a len 7 % slová. Tréneri musia byť vedomí svojej rečovej aj telesnej prezentácie. Je preto veľmi dôležitý nielen obsah ale aj forma komunikácie.
Sugestívne stavy vznikajú pod tlakom výkonu, v emočne nabitých situáciách a v momente, keď situácia nesie veľkú osobnú váhu. V takomto stave je športovec zraniteľný voči neverbálnym a verbálnym podnetom. Napríklad berie veci viac osobne. Ak však túto výzvu zvládneme, vieme aplikovať hneď ďalšiu techniku:
Technika "pacing–leading", ktorá ukazuje, ako môže tréner najprv naladiť svojho zverenca, uznať jeho emócie a až následne ho viesť smerom k želanému stavu.
Na dvoch modeloch „ako šport môže zlomiť športovca“ vs. „ako šport môže korigovať a rozvíjať“ Krisztina ukázala, že kľúčovým faktorom je prístup trénera. Kritizujúci a autoritársky prístup vedie k strate samostatnosti, motivácie a k rozvoju pasivity, zatiaľ čo podpora, spätná väzba a podpora zodpovednosti vedú k rastu a sebavedomiu.
Mgr. Martin Macháček: “Rozvoj trénera v mládežníckej akadémii”
Martin Macháček pôsobí od roku 2019 ako športový psychológ v mládežníckej akadémii SK Slavia Praha. Absolvoval jednoodborovú psychológiu na Karlovej univerzite, v súčasnosti dokončuje doktorandské štúdium, ktoré sa zameriava na predzápasové stavy u futbalistov. Má tiež psychoterapeutické vzdelanie – výcvik v integratívnej psychoterapii zameranej na telo. Od roku 2023 je podpredsedom Asociácie psychológov športu a od roku 2024 aj členom iniciatívy Trénujeme s rešpektom. Martina osobne poznám a jeho prezentácia bola veľmi energická a bolo vidieť, že svojou prácou naozaj žije.
foto: Maroš Markovič
Vo svojej prednáške predstavil viacero aspektov rozvoja trénera, ktoré presahujú čisto odbornú znalosť športu. Témou jeho prezentácie bolo: „Kde tréneri berú, aby mohli dávať?“
Martin ukázal piliere, z ktorých tréneri čerpajú motiváciu a silu:
Organizačné a technické zázemie: dostupnosť tréningových pomôcok, priestory na prácu, spoločné prostredie s kolegami, adekvátne odmeňovanie a podpora vo vzdelávaní.
Odborné/metodické zdroje: kvalita nadriadených, asistentov, možnosti vzdelávania doma aj v zahraničí, rozvojový plán a podpora odborníkov.
Interpersonálne zdroje: atmosféra v realizačnom tíme, spätná väzba od zverencov, možnosť neformálneho kontaktu s kolegami, sociálne aktivity či rituály (napr. neformálne piatky).
Zaujímavým príspevkom bol aj štvorkrokový model rozvoja trénerov (Coach Development Program), ktorý využíva vo svojej práci:
Fáza dôvery: individuálne rozhovory s trénermi a vzájomné spoznávanie.
Fáza reflexie: pozorovanie každodennej tréningovej praxe a poskytovanie spätnej väzby.
Fáza plánu: spoločné vytvorenie individuálneho rozvojového plánu.
Fáza podpory: monitorovanie, hodnotenie a aktualizácia rozvojového procesu.
Na záver svojej prezentácie Martin poskytol otázky pre trénera na reflexiu:
Kde sa nachádzam na svojej trénerskej ceste?
Aké sú moje silné stránky?
Aké sú moje slabé stránky?
Aké sú moje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele?
Kto mi môže pomôcť dosiahnuť tieto ciele?
Ako, kým a kedy chcem hodnotiť svoj rozvoj a dosahovanie cieľov?
Porozmýšľať nad týmito otázkami môže byť pre každého z nás veľmi užitočné, lebo veľakrát konáme bez toho, aby sme podrobnejšie prehodnotili svoje východiská. Aj pre mňa bolo veľmi užitočné pri písaní tohto článku nachviľu zastaviť a zamyslieť sa nad odpoveďami.
Kľúčová myšlienka, ktorú si odnášam:
Tréneri čerpajú nie len zo svojich vnútorných zdrojov ale aj celého ekosystému v organizácii a je dôležité toto prostredie rozvíjať aby mali z čoho čerpať, na to, aby mohli ďalej dávať.
Veronika Čech Baláková, PhD. Téma: „Majstrovstvo vo vzťahoch: Ako budovať vzťahy, ktoré posúvajú trénera aj športovca k úspechu“
Mgr. Veronika Čech Baláková, PhD., je športovo-psychologická poradkyňa a KBT psychoterapeutka. Dlhodobo sa venuje komunikácii medzi trénermi a športovcami predovšetkým v mládežníckom volejbale. Počas PhD. štúdia sa sústredila na rozvoj komunikačných zručností trénerov, no zároveň má bohaté praktické skúsenosti z práce s reprezentačnými tímami i v oblasti vzdelávania trénerov. Je zakladateľkou série konferencií „Psychológia športu v praxi“, členkou správnej rady iniciatívy Trénujeme s rešpektom a aktívne pôsobí ako školiteľka a konzultantka pre športových psychológov a lekárov. foto: Maroš Markovič
Aj s Veronikou sa rovnako ako s Martinom poznám osobne z českej Asociace psychologů sportu. Vo svojej prednáške sa zamerala na to, ako možno vedome rozvíjať vzťah medzi trénerom a športovcom tak, aby podporoval motiváciu, učenie, osobnostný rast aj stabilný výkon. Tiež na na úlohu trénera ako tvorcu bezpečného prostredia, ktoré otvára priestor pre odvahu, otvorenú komunikáciu a rešpekt.
V jej príspevku zaznel aj 3+1 C model vzťahu:
Psychologické pilóty vzťahu – 3+1C model (Jowett & Timson-Katchis, 2005)
Blízkosť (Closeness) – dôvera, rešpekt, emočné napojenie
Záväzok (Commitment) – zámer udržiavať a rozvíjať vzťah dlhodobo
Komplementarita (Complementarity) – spolupráca, podpora, kooperácia
Ko-orientácia (Co-orientation) – zdieľané ciele, hodnoty, vnímanie reality
Tréner, ktorý ovláda tieto piliere, vytvára priestor pre bezpečie, rast a výnimočný výkon.
Kľúčová myšlienka, ktorú si odnášam:
Vzťahy sú kľúčovým komponentom úspešného kolektívu a tréner je ich ústrednou postavou. Porozumenie, komunikácia a rešpekt sú najdôležitejšími vlastnosťami.
Pri tejto príležitosti ešte Veronika využila publikum, aby napísali 3 vlastnosti, ktoré považujú za najdôležitejšie v trénerskej práci. Tu je výsledok:
Vlastnosti úspešného trénera podľa účastníkov konferencie.
PhDr. Mojmír Trebuňák: „Pravidlá hry sa menia: Ako sa prispôsobiť v realite generácií Z a Alfa?“
PhDr. Mojmír Trebuňák svoje odborné znalosti prenáša do spolupráce so Slovenským futbalovým zväzom a Slovenským zväzom ľadového hokeja, kde aktuálne pôsobí pri štátnej reprezentácii SR U17. Okrem toho sa venuje konceptuálnej mentálnej príprave mladých futbalistov a ich trénerov v akadémii FC Košice.
foto: Maroš Markovič
Je spoluautorom a mentorom projektu The Journey, ktorý prináša moderné prístupy k mentálnej príprave športovcov aj líderstvu v biznis sfére. Využíva poznatky z psychológie osobnostného rastu, práce s emóciami a koučovacieho dialógu.
Jeho prednáška “Pravidlá hry sa menia” bola veľmi zaujímavým pohľadom za výmenu generácii a tým aj zmenu hodnôt a komunikácie, ktorým vedúci pracovníci, ak sa chcú k týmto generáciám priblížiť musia zohľadniť. Zvykneme nadávať na mladšie generácie, ale cieľom efektívnej komunikácie je lepšie pochopenie týchto východísk.
Generácie Z a Alfa menia pravidlá hry. Ako sa prispôsobiť?
Mojmír vo svojej prednáške predstavil generačný posun, ktorý zásadne mení spôsob práce s mladými športovcami. Generácie Z a Alfa sú citlivejšie, samostatnejšie, ale aj zraniteľnejšie, nereagujú na krik, ale na pochopenie a zmysluplnosť, majú vysoký záujem o dôvod, nie len o výkon, fungujú v digitálnom svete a v prostredí, kde sa mení definícia úspechu, disciplíny aj autority.
Z pohľadu trénera je dôležité pochopiť, čo ich motivuje, ako myslia, a najmä prečo reagujú inak ako predchádzajúce generácie. Úspešný prístup k týmto športovcom nezačína direktívnym vedením, ale schopnosťou prispôsobiť sa potrebám novej generácie. Mojmír vysvetľuje, že tréneri už nemôžu trénovať „ako kedysi“. Mladí potrebujú bezpečný priestor na rast, nie direktívu. Krik, autorita a tresty dnes už nefungujú. Funguje vzťah, porozumenie, zmysel a podpora.
Kľúčová myšlienka, ktorú si odnášam:
Mladšie generácie sa narodili do úplne iného sveta ako my a ak chceme byť úspešnými v komunikáciami s nimi, musíme to akceptovať.
Záver
7. ročník konferencie, ktorú organizovala Slovenská asociácie športovej psychológie priniesol veľa užitočných informácií a pohľadov na prácu športových psychológov, trénerov a funkcionárov. Opäť to bola veľmi dobrá príležitosť načerpať inšpiráciu aj odborné informácie zo sveta športovej psychológie, spoznať odborníkov, ich pohľady aj pracovné skúsenosti.
Pre mňa osobne ale určite aj pre ostatných účastníkov to bola aj skvelá príležitosť spoznať nových kolegov ale aj opäť stretnúť “starých známych”.
Vďaka patrí Michale Bednárikovej, prezidentke SAŠP (Slovenská asociácia športovej psychológie) ale aj členom výkonného výboru a dobrovoľníkom za organizáciu a všetkým prezentujúcim za inšpiráciu do ďalšej práce.
Spoločná fotka slovenských a českých kolegov, športových psychológov tesne po konferencii. Foto: Maroš Markovič
